Festivalové nesúťažné filmy

Režisér Juraj Weincziller sa narodil v roku 1937 v Poprade. Už ako 13-ročný stál prvýkrát na Gerlachovskom štíte. Len vo Vysokých Tatrách absolvoval viac než 500 výstupov. Mnoho hodnotných výstupov mal či už v Alpách, Andách, Kaukaze alebo Atlase. V roku 1983 mu spolu s Vincentom Dubňom a Ivanom Fialom odovzdali medzinárodnú cenu UNESCO za záchranu mexického horolezca.

Zúčastnil sa štyroch himalájskych expedícií. Na tretej z nich, na Jannu v roku 1979 už nepôsobil iba ako horolezec, ale aj ako kameraman. Ako kameraman STV bol aj na expedícii na Mount Everest v roku 1987. Jeho najúspešnejším filmom je dokument Fitz Roy z výstupu na tento patagónsky vrchol. V roku 1984 získal spomínaný film hlavnú cenu na prestížnom festivale v talianskom Trente.

O Jurajovi Weinczillerovi horolezci s obľubou vraveli, že je „najlepší kameraman medzi horolezcami a najlepší horolezec medzi kameramanmi". Bol vynikajúci horolezec i skvelý filmár. Ako horolezec absolvoval mnoho hodnotných výstupov, ako kameraman propagoval hory a najmä Vysoké Tatry.

Takmer dvadsať rokov patril Zolo Demján k elite svetového horolezectva. Okrem vynikajúcich výkonov v Tatrách, v Alpách, na Pamíre, na Ťan Šane, v Patagónii, či v Himalájach stál na troch osemtisícovkách. Na najvyššiu horu sveta vystúpil ako dvadsaťdeväť ročný. Stále je najmladším Slovákom, ktorý stál na 8848 metrovom Mount Evereste. Samozrejme bez umelého kyslíka. Jeho výstup na osemtisícovku Dhaulágiri ocenila v roku 1988 alpská komisia UIAA ako najlepší svetový prvovýstup.

Celovečerný film Kangchenjunga (1981), zaznamenávajúci prípravy, cestu a výstup horolezeckej expedície na himalájsky vrchol, patrí k vrcholom Pirohovej tvorby . Na rozdiel od predchádzajúcich i nasledujúcich podobných filmov Piroh nekládol dôraz na turisticko-estétske zábery hôr či takzvanú objektívnosť reportáže, ale uprednostnil obrazový denník. Pre Kangchenjungu je príznačná rovnováha zážitku a vyčerpávajúcej informácie o priebehu udalosti.

O expedícii 1981:
Prvé československé expedície do Himalájí si kládli náročné ciele. Nebolo tomu inak ani v roku 1981. Expedícia, ktorej cieľom bolo vystúpiť na Kančendžongu japonskou cestou v severnej stene, sa hneď na začiatku stretávala s vážnymi problémami. Takmer došlo k jej zrušeniu, potom meškali zásoby. To malo za príčinu neskorý príchod do základného tábora, kde horolezci dorazili po náročnej dvojtýždňovej ceste. Zdĺhavý pochod sa u mnohých prejavil únavou a na zdravotnom stave.

Na vrchol zaútočili mesiac po príchode do základného tábora. dvaja najstarší členovia expedície Jozef Psotka (47) a Ľudovít Záhoranský (42) 20.mája 1981. V 5. Výškovom tábore počkali do na prvé slnečné lúče a cesta na vrchol Kančendžongy mohla začať...

O 15:45 miestneho času bol na vrchole Kančendžongy Ľudo Záhoranský a chvíľu po ňom aj Jozef Psotka. Pri zostupe však na tom bola úspešná dvojica zle, najmä Juzek. Pri zostupe im s vypätím všetkých síl pomáhali kamaráti, ktorí ich šťastne priviedli až do základného tábora. Jednalo sa len o deviaty úspešný výstup na túto horu. Československí horolezci opäť dokázali, že patria medzi tých najlepších na svete.